VODCOVIA A DIKTÁTORI

Píše sa rok 1940, Veľká Británia je vo vojne s Hitlerovým Nemeckom. Premiér VB Nevill Chamberlain podal demisiu a novým premiérom VB sa stal necharizmatický, nezaujímavý, tučný pán menom Winston Churchill. Ihneď zmobilizoval celú krajinu svojím prejavom v rozhlase: „...o krvi, drine a slzách“. Stal sa motivujúcim vodcom ľudí vo vojne proti fašizmu, vodcom, ktorý zachránil VB pred Hitlerom a jedným z hrdinov druhej svetovej vojny.

Najslávnejší futbalový klub v Anglicku FC Liverpool sa už dlho trápil s neblahými výsledkami. Bohatý a hviezdami nabitý klub roky čakal na nejaký športový úspech. V roku 2019 teda majitelia klubu angažovali nového trénera Jürgena Kloppa. Nielenže toto mužstvo hviezd dokázal nadchnúť a zjednotiť, ale ich naučil aj bojovať. FC Liverpool pod vedením Jürgena Kloppa vyhral v nasledujúcich rokoch všetko, čo sa dá.

Zotročený Izrael v Egypte veľmi trpel. Egyptský diktátor ohromne trápil izraelský ľud, ktorý prosil Boha o pomoc. Boh teda poslal Mojžiša, vodcu, ktorý vyslobodil Izrael z otroctva.

Potrebujeme vodcov?

Vodcovia a vodcovstvo zohráva veľmi dôležitú úlohu vo všetkých sférach fungovania sveta. Vodcovia či autority sú potrební vo všetkých oblastiach spoločnosti, nielen v politike. Čo to teda vodcovstvo je?

Je to vedenie, motivovanie, manažovanie, stimulovanie či inšpirovanie ľudí, aby dosiahli nejaký cieľ, alebo aby naplnili určitú víziu. Vodcovia sú jednotlivci obdarovaní schopnosťami ako napr. schopnosťou viesť, organizovať, motivovať, rozhodovať, či riešiť problémy. Vodcovia vedia aktivovať ľudí, podnietiť iných k činnosti, ktorá vedie k realizácii určitého plánu.

Vodcovstvo je talent a ako všetky talenty, aj tento sa dá využívať pozitívne, no aj negatívne. V úvode sa spomínajú pozitívne príklady vodcov, ale z histórie poznáme aj mnoho negatívnych príkladov vodcovstva, ktoré spôsobili veľké utrpenie na globálnej úrovni. Každý človek pozná mená ako Napoleon, Hitler, Stalin, alebo Mao Ce-tung, keďže títo vodcovia majú na svedomí milióny ľudských životov. Talent vodcovstva je teda bremeno, ktoré môže priniesť svetu veľké požehnanie, alebo veľké utrpenie. Prečo sa ale toľkí vodcovia zvrhnú na krutých diktátorov?

Prečo vznikajú zlí vodcovia?

Podstatu problému treba hľadať v stave, do ktorého sa srdce človeka dostalo po páde do hriechu. Od momentu, keď človek odovzdal svoje srdce pod vplyv satana, je ľudská prirodzenosť skazená a náchylná na hriech. Dejiny ľudstva sú dejiny utrpenia, násilia a zabíjania. Padlá ľudská prirodzenosť pod vplyvom satana je naprogramovaná na deštrukciu, čím však neničí len seba, ale aj iných. Ľudia sa navzájom masakrujú a na tento účel vymýšľajú čoraz brutálnejšie prostriedky.

Veľkým nebezpečenstvom pre ľudí s darom vodcovstva je egocentrizmus – snaha uspokojovať svoje túžby na úkor iných a túžba dominovať nad ostatnými. Existuje jeden nebezpečný fenomén, ktorý sa volá moc. Vláda a ovládanie je ako droga, ktorá zdeformuje každú dušu. Ľudia túžia po moci, a keď ju dostanú, začnú sa správať nevyspytateľne. Vidíme to na pracoviskách i v politike.

V koncentračných táboroch pracovali dozorcovia, pôvodne slušní ľudia, učitelia a úradníci, milujúci otcovia svojich detí, zdvorilí k svojim susedom a ochotní pomôcť kolegom. Tito slušní ľudia dostali neobmedzenú moc nad väzňami a stali sa z nich kruté beštie. Ako je to možné? Jednoducho preto, lebo v ich srdciach sa skrýval hriech a moc len uvoľnila túto ich skrytú prirodzenosť. Pred súdnym procesom s nacistami v Norimbergu musel psychológ urobiť psychologický profil každého obžalovaného, aby zistil, či je obžalovaný schopný absolvovať súdny proces. Výsledky vyšetrenia boli šokujúce: všetci obžalovaní boli úplne normálni ľudia, nikto z nich nemal žiadne psychické anomálie. Takže súdení nacistickí pohlavári boli v podstate úplne normálni ľudia, akých denne stretávame na ulici! Tí sadistickí fašistickí pohlavári neboli narkomani vychovaní počítačovými hrami a hriešnou pop kultúrou. Boli to len bežní ľudia s talentom vodcovstva, ktorým sa vymkla spod kontroly droga menom MOC.

Ako sa ale Hitlerovi podarilo obkolesiť sa toľkými schopnými ľuďmi? Prečo toľko schopných ľudí servilne spolupracovalo na zločineckých plánoch diktátora? Preto, lebo sa nechali skorumpovať mocou. Hitler im ponúkol moc, a to bola silnejšia motivácia ako peniaze. Vždy sa nájde dostatok ľudí, ktorým chutí moc a ochotne potlačia svoje svedomie a poklonia sa vodcom, ktorí ich odmenia väčšou mocou. A čo s tými, ktorí sú proti? Tých, ktorí nesúhlasia, treba jednoducho eliminovať.

Nebezpečenstvo zdeformovaných vodcov spočíva v ich presvedčení, že za nimi stojí pravda i Boh. Majú právo robiť to, čo robia, lebo Boh im dal talent vodcovstva a aj poverenie používať moc na naplnenie svojich túžob. Najväčšie zločiny vždy páchali ľudia, ktorí boli presvedčení, že to robia v mene Boha a plnia tak Božiu vôľu. Takíto ľudia žijú v mylnom presvedčení, že majú voľné ruky a beztrestne môžu robiť všetko, čo robia. To sa nazýva „arogancia moci“.

Diktátori vždy tvrdia, že oni chcú vlastne zachrániť svet, alebo ochrániť svet pred nejakým nebezpečenstvom (napr. pred komunizmom, kapitalizmom či inými -izmami). Adolf Hitler často opakoval: „Božia prozreteľnosť ma zmocnila na to, čo robím.“ Zločiny týchto ľudí často nadobudnú obludné rozmery, lebo žiadostivosť po ešte väčšej moci sa nedá uspokojiť. Naopak, má neutíchajúcu tendenciu rásť. A s ňou rastie i počet jej obetí.

Svet veľmi potrebuje charizmatických vodcov, ktorí budú motivovať ľudí a viesť pozitívne, ale nie diktátorov ako Hitler. Ako vznikajú egocentrickí diktátori?

Problém egocentrických vodcov je bezbožnosť. Náš primitívny názor na bezbožnosť vyzerá takto:

Bezbožný človek je nadrogovaný, potetovaný satanista, ktorý o polnoci odhryzne kohútovi hlavu na cintoríne. Uctieva satana, a potom zničí náhrobné kamene...

Bezbožnosť je však oveľa sofistikovanejšia. Bezbožnosť je život bez Boha. Spočíva v tom, že človek vo svojom živote odoprie priestor Bohu. Bezbožní ľudia nie sú len okultní satanisti, ale aj distingvovaní úradníci v oblekoch, ktorí rozhodujú o dôležitých veciach v spoločnosti. Kultivovaní ľudia bez Boha rozhodujú o ekonomike, kultúre i politike v spoločnosti. Kto a čo ale motivuje ich rozhodnutia, keď to nie je Boh?

Od vzbury Adama v raji sú srdcia ľudí zatvorené pre Boha a otvoriť ich môže len Kristus. Keď človek prijme do srdca Krista, nastane opačný proces, ako pri páde Adama do hriechu. Znovuzrodené srdce je pripravené prijať nový program z neba, program zjednotenia sa s Bohom, program, ktorý ruší satanovu deštrukciu a skazenosť a nastoľuje Božiu kultúru.

Kresťanskí vodcovia

Práve podriadenosť Kristovi musí byť hlavnou vlastnosťou kresťanského vodcu. Bremeno moci dokážu zvládnuť iba tí vodcovia, ktorých hlavou je Kristus. Kristus je hlavou cirkvi a vrchný vedúci každého kresťanského zboru. Kresťanský líder, ktorý sa podriadi Kristovi a je tým najväčším nasledovníkom Krista, sa stane hodnoverným kresťanským vodcom, ktorého ľudia radi nasledujú. Prvoradým cieľom kresťanského vodcu musí byť to, aby iných viedol v nasledovaní Krista. Kresťanský vodca musí mať ciele a motívy, ktoré sú v zhode s cieľmi a motívmi Krista. Musí mať kresťanský charakter, čo, okrem iného, znamená, že v jeho srdci nesmie byť egocentrizmus a už vôbec tam nesmie byť túžba po moci a snaha ovládať a panovať. Dar viesť iných, ktorý dal človeku Svätý Duch, nesmie zničiť pýcha a arogancia moci. Boh povedal Dávidovi: „Kto spravodlivo panuje nad ľuďmi a kto vládne v bázni pred Bohom, je ako úsvit vychádzajúceho slnka, ako bezoblačné ráno, ako jasno po daždi, keď mládza raší zo zeme.“ (2Sam 23:3) Takto poeticky opisuje Boh zdravú autoritu, ktorú ľudia radi rešpektujú a nasledujú.

Veľký vodca je v prvom rade služobník. Keď sa apoštoli škriepili, kto je väčší, dostali lekciu od Ježiša, ktorý im umyl nohy. Potom povedal: „Dal som vám príklad, robte to isté.“

Podobne aj arogantný apoštol Peter, ktorý s dešpektom pozeral na iných apoštolov, bol o sebe presvedčený, že má tú najlepšiu kvalifikáciu na to, aby bol lídrom ostatných. Potom si ho Ježiš zavolal nabok a opýtal sa ho: „Peter, miluješ ma?“ Peter bezmyšlienkovito odpovedal bez toho, aby pochopil zmysel otázky: „Jasné, že ťa milujem.“ Ježiš videl, že Peter nepochopil, a preto sa ho opýtal druhýkrát: „Peter, miluješ ma?“ Tu sa už Peter asi zamyslel, prečo sa ho to Ježiš pýta druhý raz. Spomenul si na to, ako zbabelo ušiel, keď Ježiša lynčovali na kríži. Keď Ježiš zomieral na kríži, bol tam len jeden apoštol, Ján. Iba Ján sa Ježišovi pozeral do očí, keď za nás trpel. Je ľahké hlásiť sa k Ježišovi, keď uzdravuje chorých a rozmnožuje chleby. Je príjemné hlásiť sa k Ježišovi, keď Ho ľudia oslavujú. Ale keď je ten istý Ježiš opľutý a znetvorený mučením, aj tak ho miluješ?

Keď si na to Peter spomenul, už asi neodpovedal tak suverénne ako prvýkrát, ale stále odpovedal rovnako: „Milujem Ťa!“. Ale Ježiš sa opýtal aj tretí raz: „Peter, miluješ ma?“ Vtedy Peter pochopil, čo sa ho Ježiš pýta. Uvedomil si svoju aroganciu a egocentrizmus. Možno si spomenul, ako s Jakubom a Jánom súperili, kto je väčší. Myslel si, že jeho charizma ho predurčuje viesť ostatných, ale Ježiš mu ukázal inú kvalifikáciu na lídra. Zjavil mu základný predpoklad, ktorý človeka oprávňuje viesť iných: „Peter, miluješ ma?“

To je ten dôležitý predpoklad na to, aby sa človek stal kresťanským lídrom: milovať Boha a milovať ľudí. Až keď to Peter pochopil, mohol ho Ježiš poveriť líderskou úlohou: „Pas moje ovečky!“ Alebo inak, buď vodcom môjho ľudu. Akoby mu povedal: Teraz už môžeš, lebo si pochopil ten najdôležitejší predpoklad Bohom delegovaného vodcu. Kresťanský vodca musí milovať Boha a milovať ľudí.

Kresťanský vodca sa musí obetovať za ostatných. Diktátor miluje seba a ostatných zneužíva na uspokojenie svojich túžob. Pastor sa obetuje, aby ochránil svoje ovečky. Kresťanský vodca nesmie byť motivovaný túžbou po moci, ale túžbou slúžiť iným. (Kto chce byť medzi vami veľký, bude medzi vami sluhom.) Kresťanský vodca nesmie pásť svoje brucho, inak povedané, hladkať svoje ego, ale musí ukrižovať svoju dušu a obetovať sa za iných. Sebecké a pozemské ambície sú často od diabla a treba ich obetovať pre dobro iných. Duchovný vodca nemôže oslňovať silou svojej osobnosti, ale osobnosťou, ktorá je premenená Svätým Duchom. Vodca nie je titul ale úloha, ktorú niektorí dostanú od Boha. Boh ich poverí, aby boli dobrými správcami na Božej vinici, správcami, ktorí cítia skutočnú zodpovednosť za svoju službu pred Bohom. Vedúci, ktorí sa správajú ako diktátor, si znepriatelia svojich nasledovníkov, ktorí sa proti nim začnú búriť a odporovať im. Autoritárski vedúci ich potom umlčujú a vyháňajú zo zboru, pretože ohrozujú ich mocenské postavenie. Egocentrickí a narcistickí vedúci často konajú tak, že ľudí vyhadzujú už pri prvom náznaku nesúhlasu, lebo sami nie sú presvedčení o svojej identite, žijú v neistote, v podstate sa boja, že im niekto preberie kšeft. Preto nedokážu spolupracovať s ľuďmi, ktorí nie sú ich klony, ktorí sú jednoducho iní, majú iné prednosti, slabosti.

Správny a zdravý vedúci sa teší z úspechu nasledovníkov, teší sa, keď ho prerastajú a jeho cieľom je vidieť ďalšiu generáciu, ako sa jej darí a napreduje. Zlí králi v Biblii aj v dejinách ľudstva zabíjali ďalšiu generáciu, lebo im nešlo o blaho ľudu, ale o naplnenie ich egocentrických vízií a zvelebenie seba.

Je rozdiel, či je vedúci nastavený tak, že buduje svoje impérium, alebo Božie kráľovstvo. Pri diktátoroch v zboroch zostávajú len slabí nesvojprávni jednotlivci, ktorí nekriticky obdivujú svojho guru a sú závislí na jeho manipulácii.

Boh potrebuje na zemi vodcov ako bol Mojžiš, Dávid, Peter, Jakub, Timotej... Božia vôľa je, aby nás viedli autority delegované Svätým Duchom. Cirkev sa musí modliť za takýchto vodcov. Pastieri majú veľkú zodpovednosť za ovečky a za naplnenie Božej vízie a na to potrebujú veľa duchovnej aj duševnej sily, potrebujú múdrosť a vedenie Svätým Duchom. Takýchto vodcov treba nasledovať a rešpektovať. Dar vodcovstva si treba vážiť a podporovať jeho víziu.

Pastor zboru Čadca