Viera, ktorá funguje...

Po rokoch kresťanského života si človek začne uvedomovať, že Boha sa nedá vtesnať do nejakej doktrinálnej škatuľky, ktorú si poskladáme z príkazov, zákazov a biblických veršov. Boh nie je matematicky predvídateľná rovnica, i keď gro toho, čo nám o sebe zjavil v Biblii, je večné a pravdivé.

Keď ako kresťania dospejeme do akéhosi stavu spokojnosti so sebou samými a so zjavením o Božej osobe, ktoré nás napĺňa (falošným) pocitom, že sme Boha konečne pochopili, prichádza do nášho života neočakávaný zvrat, nečakaná neznáma v našej rovnici, ktorá nás prinúti znova všetko prehodnotiť a začať... akoby odznova. Nikdy to však nie je začiatok typu tabula rasa, lebo všetko to zjavenie o Božej osobe v žiadnom prípade nestráca platnosť, len sa stáva súčasťou konštrukcie, na ktorej staviame ďalej. Zjavenie na zjavenie.

Aj takto vyzerá nikdy nekončiaci proces, ktorý nás má, okrem iného, ochrániť pred duchovnou lenivosťou a pýchou. Tou pýchou, ktorá vždy klamala a vždy bude klamať: že už o Bohu všetko vieme a obsiahli sme poznanie jeho osoby.

Aj preto sa v tomto článku nechcem snažiť o ďalšie zmatematizovanie vzťahu s Bohom typu: päť krokov k naplneniu modlitby alebo sedem krokov k prielomu a pod. Aj keď je podľa výskumov ľudské psyché naprogramované tak, že skôr príjme takto štruktúrované informácie, poďme sa na vieru s konkrétnymi výsledkami pozrieť trochu ináč, trochu holistickejšie. Poďme sa na ňu teraz pozrieť ako prienik troch oblastí, a nie ako na recept na slivkový koláč.

Tri oblasti zdravia

Na to, aby kresťanovi fungovala viera, potrebuje zdravie v týchto troch oblastiach:

1. Zdravé učenie

2. Zdravé srdce

3. Zdravé hovorenie

Zdravé učenie

Pred niekoľkými rokmi nám na záverečných skúškach na biblickej škole položili otázku, či je teológia dôležitá a ak áno, tak prečo.

Pravdou je, že teológia, či už tá uzavretá (t. j. nemenný sumár biblických právd, ktoré tvoria jadro našej viery, napr. že Boh je trojjediný Boh) alebo aj otvorená (t. j. témy, o ktorých neexistuje jednoznačný konsenzus, lebo poskytujú priestor na neheretickú polemiku, napr. otázka posledných časov a pod.), je základom nášho života ako kresťanov. Jednoducho povedané, v akého Boha veríme, tak bude vyzerať i náš kresťanský život.

Od nášho presvedčenia sa odvíja všetko, čo ako kresťania robíme. Ak človek neverí, že Boh je dobrý, nebude ho chváliť. Ak človek neverí, že môže prijať spasenie už tu na zemi, do konca života bude žiť v strachu zo smrti a v neistote. Ak človek neverí, že ho Boh môže a chce uzdraviť, celkom iste sa o to nebude modliť a uzdravenie nikdy neprijme.

Naše teologické názory, teda to, čomu veríme, preto determinujú v podstate celý náš život. Sami seba môžeme biblicky naprogramovať na úspech, no rovnako tak sa môžeme obrať o zasľúbenia a všetko to, čo pre nás Pán pripravil – ak máme nezdravú vieru, resp. nezdravé učenie.

Je zrejmé, že Boh sa k nezdravému učeniu neprihlási. Veď ako by mohol odobriť niečo, s čím nesúhlasí a ešte na to i odpovedať? Boh má názory a chce, aby sme sa s nimi stotožnili.

Tento princíp sa dá veľmi dobre ilustrovať už na spomínanom príklade uzdravenia. Človek, hoc i znovuzrodený, môže mať teologické názory v súlade s Bibliou vo väčšine oblastí, no z nejakého dôvodu môže prechovávať presvedčenie, že Boh nechce uzdraviť každého, alebo že už v súčasnosti neuzdravuje, a pod. Aj keby ho v tom prípade Boh chcel uzdraviť, ten človek sa už vopred diskvalifikoval. Boh totiž s nami súcití v našich bolestiach, ale koná na základe našej viery. A naopak, nekoná na základe našej nevery.

Boh sa neriadi skúsenosťami väčšiny. A len preto, že skúsenosti kresťanov ich rokmi priviedli k určitým záverom, neznamená to, že s tým Boh súhlasí a rád tomu udelí svoju pečať. Boha nemožno zmanipulovať, lebo všetko vie a vidí do sŕdc všetkých ľudí.

Nezdravým učením teda staviame neviditeľné bariéry medzi nami a Božou pravicou. A zďaleka nejde len o nezdravé učenie v oblasti uzdravenia. Boh vyžaduje, aby sme k nemu pristupovali v duchu a v pravde. Ak človek vedome oponuje pravde Božieho slova, alebo sa svoje odchýlky snaží ospravedlniť Božím slovom (z Biblie si vieme ospravedlniť všetko, čo chceme), len ťažko sa dá očakávať, že jeho viera bude účinná. Bohu sa nikto nebude vysmievať.

Zdravé srdce

O zdravom srdci sa už v našich zboroch povedalo mnohé, no dôležitosť tejto témy by sa nikdy nemala prestať zdôrazňovať. Náš život vyviera zo stavu nášho srdca. Ako povedal Ježiš, dobrý strom bude rodiť dobré ovocie. Ak chceme dobrý život, musíme najskôr zmeniť svoje srdce. Čo sa tým myslí?

Zdravím srdcom sa myslí zdravie toho pomyselného prieniku ducha a duše. Je to stav, v ktorom je naše zmýšľanie, vôľa, rozhodovanie či motivácia v úplnom súlade s Božou vôľou. Samozrejme, že to neznamená, že už nikdy sa nepomýlime, nikdy sa nenecháme uniesť negatívnymi emóciami a už nikdy nezhrešíme. O to však nejde.

Bohu ide o to, aby sa z nás stali „muži (a ženy) podľa jeho srdca,“ ako sa to podarilo napríklad Dávidovi (Sk 13:22). Ak teda chceme zistiť, čo to znamená mať zdravé srdce, môžeme sa detailnejšie pozrieť na Dávidov príklad a zistíme, že všetko sa to odvíjalo od jeho schopnosti prijať korekciu a činiť pokánie – zanechať nesprávny smer a vrátiť sa na Božiu cestu.

Nezdravé srdce je teda také, ktoré z nejakých príčin prišlo o schopnosť biblického pokánia a nápravy. Inak povedané, stvrdlo.

Biblia sa často pohráva s obrazom zlata a jeho vlastností. Zlato je, okrem iného, metafora Božieho charakteru. Na zlate je však asi najzaujímavejšie to, že čím je čistejšie, čím viac ohňom prepálenejšie, tým je mäkšie. Mať teda „srdce zo zlata“ je v konečnom dôsledku biblický obraz toho, že čím je naše srdce čistejšie, tým je mäkšie, a teda zdravšie. Ezechiel hovorí nasledovné: „Potom im dám jedno srdce a nového ducha vložím do ich vnútra. Odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce z mäsa, aby chodili podľa mojich ustanovení, aby zachovávali moje nariadenia a plnili ich. Oni budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom, avšak na hlavu tých, ktorých srdce sa pridŕža mrzkých a ohavných modiel, uvalím trest za ich cesty,“ znie výrok Pána, Hospodina.“ (Ez 11:19-21)

Domnievam sa, že mnohým zázrakom od Boha bráni práve tvrdosť nášho srdca, nezdravé postoje, či toxický obsah. A nejde tu len o srdce plné horkosti či neodpustenia. Aká je naša motivácia, keď sa o niečo modlíme? Sme motivovaní láskou, lebo niečím podradným?

Ježiš raz vyrozprával príbeh o dvoch mužoch, ktorí sa prišli modliť do chrámu: „Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej stál a takto sa v duchu modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.‘... Mýtnik však stál v diaľke a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lk 18:10-14) V skratke, Boh nevypočul farizeja, lebo postoj jeho srdca bol od základu zlý. Ježiš hovorí jasne, že z pozície pýchy človeku nebude fungovať viera. A naozaj, pýcha je tá najhoršia choroba, ktorou naše srdce môže trpieť.

Zdravé hovorenie

Napokon do tohto prieniku účinnej viery treba vložiť aj zdravé, a teda správne, hovorenie.

Aj o moci jazyka už sa vyučovalo viac než dosť. Všetky tie knihy od Dereka Princea či Joyce Mayerovej sú skvelé a pravdivé, no netreba zabúdať na to, že nejde len o samotné vyjadrovanie sa. „Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí? Lebo ústa hovoria to, čím je naplnené srdce.“ (Mt 12:34) Odpoveď znie, že aj zlí ľudia dokážu hovoriť správne, lebo rétorika je umenie, ktoré neovládajú len dobrí ľudia. Problém však spočíva v tom, že dobrá rétorika zlých ľudí je pokrytectvo a prázdne cvendžanie kovu, ako sa spomína v Písme.

Zdravé hovorenie je nevyhnutne späté so stavom nášho srdca, no nielen to: celé to funguje ako začarovaný kruh. Keď má človek nezdravé srdce, z jeho úst vychádzajú nezdravé reči, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho myslenie, a toto negatívne myslenie ďalej ovplyvňuje srdce, do ktorého tým pádom vniká čoraz viac toxicity. Čím toxickejšie srdce, tým toxickejšie vyjadrovanie, atď. atď. Je zrejmé, že len zmena slovníka problém chorého srdca nevyrieši. Správne hovorenie so zlým srdcom je len vytrhávanie suchých lístkov z napadnutého stromu. Zdravé reči sú ovocím nového zdravého srdca. Po Božej transplantácii srdca sa teda ako novorodeniatka musíme znova učiť hovoriť.

Umenie odnaučiť sa veci je minimálne také dôležité ako umenie učiť sa. Našťastie, nie sme v tom sami: aj samotný apoštol Peter dostal svoju lekciu odnaučenia sa starých zvykov, keď Boh napadol jeho nesprávne zmýšľanie o pohanoch a poslal ho do Kornéliovho domu. Rovnakým spôsobom si procesom odúčania musí prejsť každý kresťan. Všetci sme pred obrátením získali mnoho verbálnych i neverbálnych zlozvykov, no netreba zúfať: tak, ako Petrovi pomohol Svätý Duch, aby sa odnaučil to staré a nesprávne, aj nám Svätý Duch pomôže, ak ho o to poprosíme.

Osobne si pamätám, ako som po tisícom raze zlých a jedovatých rečí, ktoré zo mňa vychádzali takmer nekontrolovateľne, začala prosiť Svätého Ducha, nech mi pri každej príležitosti zasvieti červenú kontrolku, nech mi pomôže postaviť pred moje ústa stráž. Samozrejme, Svätý Duch pomáhal, no i tak som ešte mnoho ráz urobila nesprávne rozhodnutia, keď som tú červenú kontrolku ignorovala a nechávala som toxické reči prúdiť von z mojich úst. Všetci sme v procese učenia sa a kým sa s Pánom nestretneme tvárou tvár, budeme sa učiť a odúčať. Na tom nie je nič nezdravé.