BOH MÚCH

Čítali ste už tú knihu Boh múch od Williama Goldinga? Nie? Tak ju ani nečítajte. Je to ohavne výstižný opis toho, aká je satanova prirodzenosť a aký je jeho zámer s ľudstvom. A navyše, na vykreslenie tejto duchovnej reality si používa deti. Deti na rozmedzí detskej nevinnosti a sebauvedomenia.

V Biblii sa satan občas označuje aj ako Belzebul, čo v preklade znamená „boh múch“. Je ale dosť možné, že koreň tohto slova je odvodený od hebrejského slova, ktoré znamená „hnoj/hnojisko“. Tak či onak, označenie „boh hnojiska“ znie rovnako výstižne.

Satan je boh nečistých duchov v povetrí. To sú tie otravné muchy, ktoré ho poslúchajú.

O muchy sme sa začali zaujímať viac, keď sme sa presťahovali na vidiek, do poľnohospodárskej oblasti, kde sa hnoj bežne používa na zúrodnenie pôdy. Keďže náš dom sa nachádza v tesnej blízkosti polí, často sa stáva, že len chvíľkové pootvorenie dverí alebo okien priláka kopec tučných otravných dotieravých múch. Ich špecialitou je vytáčať človeka práve vtedy, keď si chce pokojne sadnúť, relaxovať, v pokoji si vypiť čaj alebo si len tak zdriemnuť. Často je jediným riešením zlikvidovať ich, lebo dobrovoľne neodídu.

Ako sme už dávnejšie spomínali, celý viditeľný stvorený svet je metafora reálnejšieho duchovného sveta. Vlastne, fyzické reálie sú len akýmsi odzrkadlením toho, čo očami nevidíme, ale Boh chce, aby sme to uvideli a pochopili svojím srdcom. Možno preto stvoril muchy a naďalej im dovoľuje existovať na tejto zemi.

Muchy sú živočíchy, ktorých priťahujú výkaly, hniloba, hnoj. Pavol sa v tejto veci vyjadril expresívnejšie, ale my ostaneme pri neutrálnej slovnej zásobe. V duchovnej oblasti je to však náš „duchovný“ hnoj, ktorý láka duchovné muchy, démonov.

Čo sa tým myslí? Človek sa môže obrátiť a prijať Svätého Ducha, no kým dobrovoľne neuprace zapáchajúce kopy, démoni budú stále priťahovaní. Práve Svätý Duch človeka nežne usvedčuje a poukazuje na výkaly, ktoré v konečnom dôsledku môžu napáchať mnoho škôd.

A tak sa môže stať, že človek, hoc aj kresťan, ešte, napríklad, nevypratal hnoj s názvom strach. Povedzme, že tento kresťan sa s týmto strachom (napríklad z chorôb) neporáta a táto kôpka potom môže lákať démona menom hypochondria. A ak sa tomuto démonovi dlhodobo necháva voľné pole pôsobnosti, mucha nakladie vajíčka, nákaza sa rozšíri a v extrémnom prípade človek skončí ako (ne)slávny Michael Jackson, ktorý zo strachu pred baktériami nechcel ani len vychádzať z domu. A ak vyšiel, tak len hermeticky zahalený od hlavy po päty. Aký smutný život.

Kôpky hnoja môžu mať mnoho podôb, ale vo svojej podstate sú to nevyznané hriechy, zlý svetonázor, klamstvá, zranenia, traumy a pod. Práve tento symbiotický vzťah medzi výkalmi a muchami poukazuje na to, aké dôležité je premeniť sa. Očistiť sa. Áno, vyháňať démonov je dôležité, ale ak sa chceme múch zbaviť nadobro, treba odstrániť to, čo ich na našom živote priťahuje.

Ak je niekto napr. dokonale čistý od hnoja smilstva, žiaden démon smilstva si na neho nesadne, lebo tam nemá živnú pôdu. V Efezanoch Pavol píše, že diablovi nemáme dávať miesto. V iných prekladoch sa píše, že mu nemáme dávať zázemie. Inými slovami, nenechávajte si tie výkaly, na ktorých môžu pristáť satanove muchy.

Mokvajúce rany tiež smrdia a priťahujú muchy. Je to opak toho, čo Biblia nazýva „príjemná vôňa, ktorá sa Bohu ľúbi.“ A tak aj duchovné neviditeľné rany treba vyliečiť a zaceliť. To niekedy trvá dlhšie, ale Pán Ježiš má liek na všetko.

Satan klame. Často sa človeka snaží presvedčiť, že tie výkaly nevyhnutne potrebuje na život, alebo že je to súčasť jeho osobnosti. To je však len ďalší z jeho trikov. Prosím Svätého Ducha, nech nám zjavuje všetok hnoj, ktorý sme ešte nevypratali a nech nám dá zároveň silu zbaviť sa toho. Raz a navždy. Už sme Božie deti, dediči kráľovstva. Máme budúcnosť. Boh múch už prehral. Hallelujah!