AKO SVÄTIŤ SOBOTU/ŠABAT?

4 Takže, zasľúbenie, že vojdeme do Božieho odpočinku, je pre nás stále platné i dnes. Preto si musíme dať extrémne záležať na tom, aby sme sa uistili, že si všetci osvojíme plnosť toho zasľúbenia a podarí sa nám to zasľúbenie zakúsiť. 2 Lebo presne tak, ako oni, aj my sme sa dopočuli o dobrej správe o oslobodení, no oni k tomu Slovu nepridali svoju vieru.[a] Naopak, to, čo počuli, ich až tak hlboko nezasiahlo, lebo o tom pochybovali. 3 Tým z nás, ktorí veria, viera aktivuje to zasľúbenie, a tak zakúšame oblasť smelého odpočinku! (Hebrejom 4:1-3; preklad anglickej verzie TPT)

6 Tí, ktorí ako prví počuli tie dobré správy o oslobodení, nedokázali vojsť do tej sféry odpočinku z viery pre ich neveriace srdcia. Faktom však ostáva, že my stále máme príležitosť vojsť do života odpočinku z viery a zakúsiť naplnenie tohto prisľúbenia! 7 Lebo Boh nám ešte stále určuje deň, do ktorého máme vstúpiť, a teň deň sa volá „Dnes.” Lebo omnoho neskôr to Boh zopakoval prostredníctvom Dávidových slov:

„Bodaj by ste dnes počúvali Jeho hlas a nezatvrdzovali si svoje srdcia!“ (Hebrejom 4:6-7; preklad anglickej verzie TPT)

V Biblii sa niekoľko ráz spomína Božie ponímanie času. V 2. Petrovom liste napr. čítame: „To jedno však nech vám nezostáva skryté, milovaní, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“ V Žalmoch tiež čítame: „Veď tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajšok, čo sa pominul, ako čas nočnej stráže.“ Myslí tu teda Biblia presne 1000 kalendárnych rokov, alebo má číslo tisíc hlbší symbolický význam?

Opäť, v Biblii sa 1000 používa pomerne často. Samson pobil 1000 Filištícnov čeľusťou z osla, jeden človek, za ktorého bojuje Hospodin, zaženie 1000 a Boh preukazuje milosť tisícom tých, čo ho milujú a zachovávajú Jeho prikázania. V Piesni Piesní sa snúbenica nadchýna nad svojím milým, ktorý je najkrásnejší spomedzi desať 1000, alebo sa tiež v Žalmoch dočítame, že jeden deň v Jeho nádvoriach je lepší, ako inde 1000. A to je len niekoľko príkladov.

Keď sa teda na Písmo pozrieme holisticky, môžeme skonštatovať, že 1000 má určitý význam. Konkrétne, symbolizuje plnosť množstva, veľké množstvo, nešpecifikovaný dlhý čas, neurčité veľké množstvo. Niekedy tiež odkazuje na raj a nekonečné blaho.

O sobotnom dni sa Boh v starej zmluve vyjadril nasledovne: „Zachovávaj sobotný deň, aby si ho svätil, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh! 13 Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. 14 Siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj vôl, ani tvoj osol, ani tvoj ostatný dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, aby si tvoj sluha i tvoja slúžka odpočinuli ako ty. 15 Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa Hospodin, tvoj Boh, odtiaľ vyviedol mocnou rukou a vystretým ramenom. Preto ti Hospodin, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotný deň.“ (Deuteronómium 5:12-15)

V prvom rade nám nesmie uniknúť skutočnosť, že „sobotenie“ Boh nariadil fyzickému ľudu, ktorý „vyviedol z Egypta“, t.j. historickému izraelskému ľudu, ktorý fyzicky v Egypte otročil v konkrétnom historickom období. Dokonca tu Boh prízvukuje, aby tento ľud „pamätal“ na to, z čoho bol oslobodený.

Aká je súvislosť medzi povinnosťou zachovávať šabat a zázračným oslobodením izraelského ľudu? Boh si prial, aby sa Izraeliti každú sobotu zastavili a pripomenuli si, že vykúpenie z Egypta sa udialo výlučne Božím zásahom. Jemu patria všetky zásluhy, On vykonal tú „prácu,“ ktorá Izraelitov oslobodila. Bola to Jeho mocná ruka a Jeho vystreté rameno (čo sú symboly moci a sily).

Keď sa na scéne dejín objavil Ježiš, náboženskí lídri ho obviňovali, že je rebel a šliape po svätých nariadeniach Hospodina, lebo nedodržiaval ceremoniálne pokyny toho, ako sa má svätiť sobota. A niet divu: On sám sa stal úplným a bezchybným naplnením Starého zákona, sám bol chodiacim zdrojom šabatového odpočinku. To aj potvrdil, keď povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť.“ (Matúš 11:28) Je podivuhodné, že Ježiš unaveným a preťaženým neodporučil, aby šli domov a zachovávali šabat, čím získajú pravý a trvalý odpočinok. Naopak, ľuďom, ktorí sa namáhajú a sú preťažení ťažkou prácou v snahe naplniť celý zákon, získať spasenie a Božiu priazeň, povedal: Poďte ku mne. Ja som naplnil zákon. Tie časy, keď ste sa plahočili, aby ste naplnili každé jedno ceremoniálne nariadenie, sa mnou končia!

Po smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista nastala tzv. doba milosti. Pre ortodoxných židov a potomkov ľudu, ktorého Boh vyviedol z Egypta, to môže znieť takmer ako rúhanie, no i keď sme boli zaštepení do tej pravej olivy, ktorou je vyvolený Boží ľud, my nie sme historický Izrael. Naši predkovia sa zaoberali kadečím, ale určite nežili v Egypte ako otroci a nezažili zázračné vyslobodenie z faraónovej ruky. Preto sa na nás toto nariadenie vzťahuje len duchovne. (Samozrejme, celý Starý Zákon hlbokým a symbolickým spôsobom odkazuje na novozmluvnú duchovnú realitu, a preto je plne relevantný.)

Áno, duchovne povedané, boli sme zajatcami Ríše smrti (Egypta) pred obrátením a Boh nás zázračne preniesol do Kráľovstva Syna svojej lásky, ako učí Božie Slovo. Je nepopierateľné, že toto oslobodenie sme si nijako neodpracovali. Iba sme poslúchli a aplikovali sme (duchovne!) krv baránka na veraje nášho domu. Máme si teda pripomínať toto zázračné vyslobodenie zo satanovej ruky tým, že každú sobotu nebudeme robiť takmer nič podľa všetkých starozákonných nariadení?

Máme svätiť sobotný deň? A ak nie sme historický Boží ľud, Izrael, ako môžeme duchovne svätiť sobotný deň?

Nuž, jeden deň je pre Boha ako tisíc rokov. V Izaiášovi sa píše: „Takto hovorí Hospodin: „V čase priazne ti odpoviem a v deň spásy ti pomôžem.“ (Izaiáš 49:8) Aký deň spásy sa tu myslí? Je to len jeden konkrétny deň v týždni, alebo môžem prijať spasenie každý deň?

Odkedy Ježiš naplnil zákonné požiadavky vykúpenia a zmierenia s Bohom, každý jeden deň je deň spasenia. Deň spásy je deň milosti. Je to deň, ktorý trvá od víťazstva Krista na kríži až po jeho druhý príchod. A najlepší spôsob, akým si tento deň uctíme, je, že sa prestaneme kŕčovito snažiť získať si spasenie vlastnými silami, získať si Božiu priazeň skutkami alebo ničnerobením alebo čímkoľvek, čo si vyžaduje našu prácu.

Neviem, ako vy, ale mňa osobne by hnevalo, keby som upratala celý dom, vyleštila podlahu s vedomím, že som to urobila dokonale, no napriek tomu by niekto prišiel (napr. môj manžel) a z nejakého dôvodu by tú podlahu začal znova vysávať. Je to len hlúpy príklad, ale ilustruje duchovnú pravdu, o ktorej sa dočítame aj v Hebrejoch. Ľudia, ktorí ešte stále neuverili, že bolo za nich upratané (teda že cena za vykúpenie už bola dokonale a úplne zaplatená), ešte stále majú snahu leštiť podlahu (nájsť čo najviac starozákonných nariadení, ktoré by mohli s hrdosťou dodržiavať, lebo „Hospodin to predsa nariadil...“). Je to konanie pod vplyvom náboženskej pýchy a výsledok je taký, že ich námaha je zbytočná, poľutovaniahodná a oberá ich o ten odpočinok, ktorým by si mali uctiť deň Pánov.

„Boh nám ešte stále určuje deň, do ktorého máme vstúpiť, a teň deň sa volá „Dnes.” Dnes je ten deň spasenia. Už dvetisíc rokov je to dnes. Dnes je ten sobotný deň. Už dvetisíc rokov je to dnes. Už dvetisíc rokov nesmieme konať žiadnu prácu na svojom vykúpení, ak chceme naozaj prijať naplnenie Božieho zákona z rúk Ježiša Krista. V opačnom prípade sa môžeme vrátiť k lešteniu dokonale umytých podláh a ďalej urážať Pána svojou neverou. Voľba je na nás.